Dve tváre jedného miesta

S novým semestrom prichádzajú nové výzvy. Prvou z nich je návrh budúcej skautskej klubovne na okraji Prahy. Ak by som mal charakterizovať našu parcelu v bývalej dedine Chvaly jedným slovom, napadá mi len  kontrast. 

Zatiaľ čo tento kus zeme z jednej strany obklopujú industriálne krabice, príkry svah na strane druhej necháva vyniknúť malebnosti rybníka pod skalnou trhlinou. V jeho okolí sú už domy menšie, rodinnejšie, tradičnejšie. Táto štvrť mi až podozrivo pripomína moje rodné mesto - Šahy. Staré terasovité domčeky na úpätí kopca sú svojpomocne a nie vždy vydarene poopravované. 

Prvá tvár Chvalov je trošku neporiadna a rozpačitá

Tá druhá je zas plná pokoja a histórie

Čo sa farebnosti týka, v hlave mi utkvela hlavne okrová a krémová. Výhľady ponúkajú všehochuť ciest, polí, kopcov a panelákov. Vo vzduchu visí známa zemitá vôňa starého lístia. Keď zatvorím oči, na chvíľu by som aj uveril že som v lese. Lenže potom na pozadí štebotu vtákov počuť hluk veľkomesta. Metropola prerástla dedinkou, čo však nie je na škodu. 

Z Chvalov cítiť dynamiku, rozvoj. Toto miesto má potenciál. Je však definované históriou, ktorej odkazy vidíme nielen v rybníkoch, ale aj v zámočku v srdci dediny. Ďalej ho ovplyvňuje aj určitá forma tradície a hlavne jeho miesto na periférii, ktoré sa však znenazdajky môže ocitnúť v centre diania. Je potrebné pri navrhovaní uchopiť tradíciu tohto miesta? Ja si myslím, že áno. Atmosféra Chvalov ma nabádala k tomu, aby som vytvoril istú kontinuitu. Na druhej strane kontrast dvoch svetov – starého a nového, si zúfalo pýta o prepojenie. Chcelo by to medzi nimi vytvoriť isté vzťahy, priam pomeriť dlho rozkmotrených susedov. 

Obzvlášť inšpiratívne pôsobila budova trafostanice

Slovami velikána – alea iacta est - kocky sú hodené. Je z čoho čerpať inšpiráciu, je s čím nadväzovať kontextové vzťahy a je to výzva. Avšak o to ľahšia, že niektoré stavby na okolí nám už ukazujú, kadiaľ cesta nevedie.