Kameň po kameni... či drevo po betóne?

Z čoho je postavená skautské klubovňa 21. storočia? Z čoho bola postavená v minulosti? Čo 

vystihuje našu chvalskú klubovňu? 

Z referenčných stavieb o dva príspevky dozadu vyplynulo, že archetypálnym materiálom skautov je drevo. Predstavuje ich spriaznenosť s prírodou, s poctivosťou ručnej práce a určitým pocitom tepla.

Čo však doplní tento starobylý materiál? Volím si betón. Materiál tak typický pre súčasnú dobu, ktorá sa pomaly plazí uličkami Chvalov. Jeho kontrast s drevom dobre reflektuje rozpoltenosť nášho staveniska. Drevo ako predstaviteľ lesa, tepla, mäkkosti. Betón ako tvrdá realita čističky odpadových vôd a panelákov v susedstve. Vieme však urobiť aj betón príjemným? Určite áno - aj na pohľad, aj na dotyk. :)

Ako sa rodil nápad

Základom sú dve hmoty. Kontrastné hmoty, kde každá odráža iný aspekt dejiska. Ďalšou prísadou je modul. Napríklad štvorec 6x6. Pohrajme sa s ním, upravme v ňom hmoty, nechajme ich prelínať sa, až vznikne určitá kompozícia, základ. A na tomto základe sa dá ďalej stavať.

Čo sa deje v skautskej klubovni?

Troška inšpirácie

Zadanie znie jasne - skautská klubovňa. Čo si však pod takou stavbou predstaviť? Existuje nejaký archetyp, podľa ktorého sa dá riadiť? Pre inšpiráciu a usporiadanie myšlienok som si vyhľadal stavby podobného typu.

Scout Space /MUTAR Arquitectos, Chile, 2009

Lion Park Scouts / Auburn University Rural Studio, USA, 2014

Obe tieto stavby spája jedno - sú malé, vnútri otvorené a sú prepojené s kontextom, v ktorom sa nachádzajú. Spája ich tiež použitie materiálov, teda hlavne dreva.

DDS Søndermarken /Sophus Søbye Architects, Dánsko, 2015

Toto komunitné centrum na predmestí niekde v Dánsku je napriek použitiu dreva úplne odlišné od predchádzajúcich stavieb, a to hlavne svojou rozlohou a určitou neosobnosťou.

Elderly People Association /Nicolas San Architecte, Francúzsko, 2013

Komunitné centrum pre seniorov sa nenápadne tlačí medzi už dávno stojacimi stavbami, a napriek stiesneným podmienkam sa v ňom podarilo vytvoriť zaujímavý multifunkčný priestor.

InfoWash /The Design Workshop, USA, 2009

Skvelé miesto na spájanie ľudí z okolia sa podarilo vytvoriť ateliéru The Design Workshop. Práčovňa a komunitné centrum na malej rozlohe v budove z prírodných materiálov stala srdcom susedstva.

Každá z týchto stavieb ukázala svoju cestu, ako sa vysporiadať so skautskou klubovňou alebo komunitným centrom v stiesnených podmienkach. A teraz je už na mne, ako a či sa nechám inšpirovať. Držte mi palce! :)

Dve tváre jedného miesta

S novým semestrom prichádzajú nové výzvy. Prvou z nich je návrh budúcej skautskej klubovne na okraji Prahy. Ak by som mal charakterizovať našu parcelu v bývalej dedine Chvaly jedným slovom, napadá mi len  kontrast. 

Zatiaľ čo tento kus zeme z jednej strany obklopujú industriálne krabice, príkry svah na strane druhej necháva vyniknúť malebnosti rybníka pod skalnou trhlinou. V jeho okolí sú už domy menšie, rodinnejšie, tradičnejšie. Táto štvrť mi až podozrivo pripomína moje rodné mesto - Šahy. Staré terasovité domčeky na úpätí kopca sú svojpomocne a nie vždy vydarene poopravované. 

Prvá tvár Chvalov je trošku neporiadna a rozpačitá

Tá druhá je zas plná pokoja a histórie

Čo sa farebnosti týka, v hlave mi utkvela hlavne okrová a krémová. Výhľady ponúkajú všehochuť ciest, polí, kopcov a panelákov. Vo vzduchu visí známa zemitá vôňa starého lístia. Keď zatvorím oči, na chvíľu by som aj uveril že som v lese. Lenže potom na pozadí štebotu vtákov počuť hluk veľkomesta. Metropola prerástla dedinkou, čo však nie je na škodu. 

Z Chvalov cítiť dynamiku, rozvoj. Toto miesto má potenciál. Je však definované históriou, ktorej odkazy vidíme nielen v rybníkoch, ale aj v zámočku v srdci dediny. Ďalej ho ovplyvňuje aj určitá forma tradície a hlavne jeho miesto na periférii, ktoré sa však znenazdajky môže ocitnúť v centre diania. Je potrebné pri navrhovaní uchopiť tradíciu tohto miesta? Ja si myslím, že áno. Atmosféra Chvalov ma nabádala k tomu, aby som vytvoril istú kontinuitu. Na druhej strane kontrast dvoch svetov – starého a nového, si zúfalo pýta o prepojenie. Chcelo by to medzi nimi vytvoriť isté vzťahy, priam pomeriť dlho rozkmotrených susedov. 

Obzvlášť inšpiratívne pôsobila budova trafostanice

Slovami velikána – alea iacta est - kocky sú hodené. Je z čoho čerpať inšpiráciu, je s čím nadväzovať kontextové vzťahy a je to výzva. Avšak o to ľahšia, že niektoré stavby na okolí nám už ukazujú, kadiaľ cesta nevedie.

Budiš svetlo!

Svetlo je stáli spoločník architekta, a preto je dôležité vedieť s ním pracovať. Otvory v stenách nám osvetľujú vnútorné priestory, ale taktiež nimi môžeme vyvolať rôznu atmosféru, emóciu. Svetlo človeka vedie po stavbe, odhaľuje čo treba vidieť a skrýva to čo má byť skryté.

Takto som sa so svetlom hral aj ja u nás v školskom ateliéri. Zistil som, že keď vediem človeka oproti zdroju svetla, oslepím ho = odradím ho ísť po mojej „architektonickej prechádzke“. Naproti tomu bočné alebo horné svetlo je oveľa príjemnejšie. Osvetlením istého priestoru akoby ste nabádali návštevníka ísť k nemu a preskúmať ho.

Frank Lloyd Wright a jeho domy z prérií

Frank Lloyd Wright bol americký architekt, dizajnér, spisovateľ a učiteľ, ktorý navrhol viac než tisíc objektov. Wright bol zástancom navrhovania stavieb v súlade s prostredím, v ktorom stáli  a potrebami človeka, išlo o filozofiu „organickej architektúry“. Najlepším príkladom tejto filozofie bol dom Fallingwater (1935), považovaný za najväčší skvost americkej architektúry. Wright bol taktiež vedúcou osobnosťou „Prériovej školy“ a je autorom konceptu domu U.S.O.N.A, unikátnej vízie urbanistického plánovania v Spojených štátoch. Aktívne tvoril vyše 70 rokov. Jeho dielo zahŕňa budovy rôznych typov – kancelárie, kostoly, školy, mrakodrapy a iné. V roku 1991 bol označený Americkým inštitútom architektov za „najväčšieho amerického architekta všetkých čias.“

Willits House, 1901, USA

Ja sa budem v tomto príspevku venovať hlavne jeho ranej tvorbe - prériovej architektúre. Typickým príkladom tohto štýlu je dom Willits, ktorý bol postavený v roku 1901 na predmestí Chicaga. Centrom stavby je krb (ohnisko), ako to bývalo aj pri domoch prvých amerických osadníkov. V tomto prípade však ide o umiestnenie nie funkčné, ale symbolické - krb bol srdcom domu a predstavoval súdržnosť rodiny. Od strednej časti sa odvíjajú kolmé krídla, priestor graduje, postupne sa otvára, až voľne splýva s okolím domu. Napomáhajú tomu veľké presahy striech s nízkym sklonom, terasy, a nízko položené pásové okná. Spojenie so zemou umocňujú výrazné horizontálne línie fasády a strechy. Čo sa týka priestoru v interiéry, nie je členený žiadnymi priečkami ani dverami, je len opticky a emocionálne vymedzený na miestnosti, čo sa označuje ako voľný tok priestoru.

Willits House, pôdorys prízemia

Willits House, interiér

Tvorba Franka Lloyda Wrighta ovplyvnila všetkých významných architektov 20. storočia a má stále čím osloviť aj súčasné generácie. Jeho stavby sú nadčasové, nenapodobiteľné a neviem sa dočkať okamihu, keď niektorú z nich navštívim aj osobne :) .